Monika ZbínováTwitter ako sociálnu sieť na Slovensku určite predstavovať nemusím. Pamätám sa ale, ako som presne pred dvomi rokmi písala na tento svoj blog článok „Ako začať a neskončiť s Twitterom“. Vtedy Twitter používalo len „zopár“ nadšencov, pretože svoj boom práve prežíval Facebook. Ten sa však vyvíjal smerom k masovosti a bol čoraz viac plný spamu a divných ľudí. Tak som sa dostala k Twitteru, od ktorého som očakávala (či aspoň zahraničné netmagazíny to tak prezentovali) príležitosť nielen socializovať sa, ale aj získavať nové kontakty, zabávať sa, a to všetko v pokojnom ovzduší bez tlačenice.
I keď dva roky je dlhá doba, aspoň v tom internetovom meradle, keď si to porovnám, až tak veľa sa za ten čas nezmenilo. Áno, o Twitteri sa viac vie (keď už nič iné, tak aspoň to, že je to nejaká sociálna sieť), viac sa u nás používa (dokonca nielen osobami, ale ako je teraz moderné už aj firmami a inštitúciami), no nemám pocit, že by mu to ubralo na istej výnimočnosti, ak ho porovnáme napr. s Facebookom.
Popisovať systém Twitteru snáď netreba. Tí, ktorí ho používajú, dobre poznajú systém publikovania tweetov, odpovede na ne (@replies), #hashtagy či možnosť posielať priame správy (DM). Potreba obmedziť svoju výpoveď na 140 znakov je výzvou, a tak mnohé tweety sú len zmesou skratiek, kľúčových slov, hashtagov a linkov v čo najskrátenejšej podobe. Porozumieť tomuto systému nie je vôbec ťažké a v týchto krátkych výpovediach sa skrýva oveľa väčšie bohatstvo, ako sa zdá.
1. Twitter je rýchly a efektívny zdroj informácií
Prednedávnom som niekde čítala, že klasická žurnalistika (pre bežného človeka hlavný a najpravidelnejší zdroj informácií) má problém – množstvo udalostí a ešte väčšie množstvo informácií o nich spôsobuje, že ľudia majú menej času čítať. Preto každej správe venujú len pár sekúnd času (doslova ju preskenujú pohľadom); profesionálni žurnalisti, blogeri, copywriteri, ale aj webdizajnéri vedia, o čom hovorím. Keď sa teda skracuje čas, ktorý môžeme správe prideliť, treba čo najviac informácii vtesnať do čo najmenšieho priestoru. Trochu okľukou som sa dostala k prvému významu a dôležitej vlastnosti Twitteru – prináša maximálne množstvo informácií na minimálnom mieste. Pre mnohých slúži ako rozcestník, stačí prebehnúť posledné tweety a hneď viete, čo sa vo svete práve deje.
Niekto môže namietnuť, že to predsa existuje aj na Facebooku – v jednom prúde odkazy na rôzny obsah a už len klikáme na to, čo nás zaujíma. Ale ruku na srdce – koľko odkazov spomedzi všetkých príspevkov vašich priateľov smeruje na niečo seriózne? Iste, záleží aj na vašich kontaktoch, no Facebook sa vo všeobecnosti považuje skôr za centrum zábavy. A ďalej, kontakty na Facebooku si veľmi nevyberáte – je tam vaša rodina, priatelia, známi, a ak sa zrovna nezaujímajú o to, čo vy, budete pravdepodobne bombardovaní hlavne informáciami, ktoré pre vás nemajú žiadnu hodnotu.
Oproti tomu na Twitter si pridávate ľudí, ktorí majú pre vás určitý význam. Sú to väčšinou ľudia z oblasti, ktorej sa venujete, príp. ktorá je s vami do istej miery prepojená. Iba tak vám môžu tweety vašich kontaktov pripadať zaujímavé a môžete sa z nich niečo naučiť (programátori napr. asi nebudú sledovať záhradkárov).
Rýchly a efektívny zdroj informácií v tomto prípade nemusí znamenať, že každú sekundu dňa sa necháte zasypávať novinkami. Ale že tieto sú prehľadne dostupné na jednom mieste a keď budete chcieť informácie získať, viete, kde ich nájdete.
2. Twitter sú kontakty
Možno trochu klišé, veď každá sociálna sieť znamená nové kontakty. Ale ako som už napísala, Twitter vás najjednoduchšie spojí s ľuďmi, ktorí pre vás môžu byť prínosom. Nikdy neviete, kedy sa vám kto bude hodiť (viem, znie to trochu sebecky). Krása Twitteru je v tom, že ak začnete niekoho sledovať, nie je to vtieranie sa – vy sledujete myšlienky tohto človeka v jeho tweetoch, ale on nie je nútený sledovať vaše. No stále máte k nemu možnosť prísť bližšie reakciami na jeho tweety.
Ak sa niečo spýta a vy mu dáte dobrú radu, alebo možno len vtipne odpoviete, získate si ho a môže začať sledovať aj on vás. Samozrejme, kontakty na Twitteri nemajú takú hodnotu ako naši reálni priatelia alebo rodina, ale je veľa možností, ako vám môžu pomôcť (môžete uskutočniť dobrý obchod, dostať vzácnu radu, byť odporučený niekam a pod.)
3. Twitter je motivácia
Reálne nie je možné, aby ľudia tweetovali iba informácie, ktoré dokážete zužitkovať. Neovládam žiadne percentá, ale podstatnú časť tweetov (aj keď je to individuálne) tvoria tzv. „výkriky do tmy“. Poznáte to – typu „nič sa mi nechce“, „neviem, kde mi hlava stojí“, „hurá, víkend!“. Niektoré dokážu byť celkom otravné. No možno keď sa zamyslíte, uvedomíte si, že aj takéto tweety vás posúvaju vpred.
Všetci sme ľudia – makáme, trápime sa, darí sa nám, víťazíme. Raz sme hore a raz dole. V tweetoch sa ukrývajú malé životné mikropríbehy – príbehy o úspechu ľudí, ktorí na sebe tvrdo pracujú. Táto časť sa ťažko opisuje a nedá sa presne vyjadriť. Ide ale o to, že keď sledujete, ako žijú a pracujú druhí ľudia, ktorí sa snažia v živote niečo dokázať (a našťastie, na slovenskom a českom Twitteri sú zatiaľ hlavne takí), je to aj pre vás osobná motivácia ísť ďalej. Keep moving forward.
Toto sú len tri dôvody, prečo možno chápať Twitter (aj) ako prostriedok osobného rozvoja. Kto čakal siahodlhé zoznamy, toho sklamem – avšak nejde mi o kvalitu, iba o uvedomenie si niečoho, čo sme si doteraz nevšimli.
V návodoch z oblasti time managementu často vidíme odporúčanie vypnúť Twitter pri práci, pretože nás ruší a rozptyľuje. Moja úvaha tomuto tvrdeniu neodporuje. Iba chcem poukázať na to, že Twitter sa dá brať nielen ako nejaké návykové zlo, ktoré nás ruší v práci, ale mnohé z neho môžeme využiť v náš osobný prospech.
P. S. Môžete využiť príležitosť a získať nové kontakty hneď tu a teraz: napíšte do diskusie pod článkom odkaz na váš Twitter profil, prip. aj s krátkym popisom toho, prečo by vás mali ľudia sledovať (napr. čom sa venujete a pod.). Mňa môžete nájsť pod menom @monicqa – http://twitter.com/monicqa.
