Monika ZbínováJe málo slovenských osobností, ktoré sú také kontroverzné ako „slovutný pán prezident“ Jozef Tiso. Symbol prvého slovenského štátu je niektorými obdivovaný za záchranu Slovenska pred Hitlerom, inými nenávidený za svoj podiel na holokauste.
Kde som ja? Od nenávisti mám ďaleko, no len s nemým úžasom sledujem, čítam, študujem a usilujem sa pochopiť konanie tohto muža, kňaza a politika, spoluzodpovedného za „slovenský“ holokaust.
Jozef Tiso tvorí v knihe Slovutný pán prezident len akési pozadie, siluetu podobnú tej na obálke. Ústrednou postavou sú ľudia, ktorých život sa počas fungovania slovenského štátu v určitom bode zmenil. Učiteľka, obuvník, operná speváčka, právnik, študent i „dôchodcovia“. Mali spoločnú jedinú vec, boli evidovaní ako Židia, dokonca bez ohľadu na to, či ich s týmto náboženstvom vôbec ešte niečo spájalo.
Postupné prijímanie protižidovských opatrení postupne doľahlo na asi 90 000 ľudí. Nakupovať len v určených hodinách, neprechádzať sa v parkoch a nosiť na oblečení hviezdu onedlho doplnilo obmedzenie práce, podnikania či príkaz vzdať sa takmer všetkého osobného majetku a peňazí.
V situácii, kedy mnohým ostával už len holý život a nemohli sa ďalej postarať o seba a svojich najbližších, sa tisícky ľudí rozhodli napísať svojmu prezidentovi. Hlave štátu, ktorého boli občanmi, predsa dôverovali, a nadôvažok je to predsa katolícky kňaz, o ktorého súcit a morálne základy sa dalo oprieť.
Som veľmi rada, že autorka sa po preštudovaní stoviek týchto listov rozhodla dať knihe takúto podobu. Miesto suchého publikovania listov ju tvorí ju 13 príbehov, ktoré sa odohrali na ich pozadí (to, ako postupovala, aby taký príbeh vznikol, sa dozviete v knihe). Dopĺňajú ich aj fotografie a dobové dokumenty, preto sa pri čítaní naozaj nedá zabudnúť na to, že nejde o žiadnu beletriu, ale reálne historické fakty.
Každý z príbehov končí trochu inak, vo všeobecnosti ale osud Židov poznáme: len v hlavnej vlne skončilo v transportoch takmer 60 000 ľudí. Použijúc totiž jednoduchú matematiku a slovami klasika: „To mi nevychádza…“, slovutný pán prezident, do ktorého „otcovského srdca“ sa mnohí porúčali, totiž udelil pravdepodobne len okolo 1000 výnimiek miesto údajných 30-40 000, ktorými sa oháňajú jeho podporovatelia. Tým pred transportmi uchránil cca 5 000 Židov, miesto ktorých len nastúpili iní – čísla museli sedieť.
Toto je recenzia a nie politický komentár, preto sa zdržím ďalšieho filozofovania a zakončím veľmi stručne: Slovutný pán prezident je už teraz horúcim favoritom na knihu roka 2020. Samotný fakt, že napriek dostupnému materiálu vznikla až takmer 80 rokov „po“, a ešte k tomu z pera americkej autorky, svedčí o mnohom. Vďaka Absyntu aj spoluautorovi Jánovi Púčekovi, že takúto dôležitú knihu môžem mať na svojej poličke.
tlačenú aj elektronickú verziu
