Od recenzie na poslednú holeovku uplynuli takmer presne 3 roky. S Políciou som uzavrela jednu kapitolu svojho života, kapitolu Nesbománie, hoci Jo Nesbo stále ešte a tvorí (dokonca stále výborne). Zabite ma, ale tento chlap je pre mňa nerozlučne spojený najmä s Harrym Holeom, veď jeho 10-dielna séria raz vojde do čítaniek (dúfam).
Teda aspoň som si to myslela. Veď aj keď sa skončí dobrý seriál (HIMYM, Alf či Downton Abbey), nejako sa s tým zmierime a hľadáme novú namotávku. Takto som objavila duo Hjorth & Rosenfeldt a s čistým svedomím môžem povedať, že sa kvalitatívne harryholeovkám vyrovná.
Citlivejšie povahy by mohli na ohlásený a už aj vydaný 11. (a zdá sa, že stále nie posledný) diel Smäd reagovať agresívne. Ono keď sa už vyrovnáte so stratou svojho knižného hrdinu, je to od autora trošku podraz a jatrenie starých rán. Z mojej strany to ale bola radosť, vytešovanie sa (hoci nie nejaké fanatické) a potom čo najrýchlejšie prečítanie. Aj preto, aby som pre vás čo najskôr mohla napísať moje hodnotenie – takže, tu je.
Harry Hole sa vracia
Od posledného prípadu už prešiel nejaký čas. Harry je ženatý s Rachel a prežíva šťastné obdobie, lebo sa môže ráno prebudiť vedľa ženy, ktorú miluje, ísť si do schránky po noviny, pokecať so susedkou a potom odísť učiť o vyšetrovacích metódach. Tam sa stretne aj s Olegom, ktorý navštevuje policajnú akadémiu a býva už s priateľkou.
V novinách číta už len správy zo zahraničia a kultúru. Rovnako ako vyliečený alkoholik nepokúša osud ovoniavaním chlastu, ani Harry sa nepúšťa do nebezpečných vôd čítaním o nových prípadoch, ktorými žije jeho krajina.
„Mám ľudí rád,“ nesúhlasil Harry. „Akurát nie som s nimi rád. Najmä, keď ich je veľa na jednom mieste.“
Aktuálny škandál sa týka útokov potenciálneho sériového vraha (ako inak) a keďže sme v roku 2017, hlavnými kľúčovými slovami budú Tinder a vampíri. Aby som to upresnila, vrah si hľadá obete cez obľúbenú celosvetovú online zoznamku a tie končia svoj život s rozhryzeným krkom a odľahčené o pár krvných drinkov.
Nový prípad klope na dvere
Takáto kauza sa ku Harrymu nemôže nedostať. Ale je mimo polície, vedie svoj usadený život a aj keď ho pokúša prípadom sa zaoberať (najmä preto, lebo jeho hlavným aktérom môže byť postava, ktorá sa mu objavuje v snoch), zatiaľ odoláva.
„Pamätám si radu, čo mi dali, keď som začínal pracovať v oddelení, Harry. Aby si prežil, musíš sa naučiť nechať veci tak.“
„To je nepochybne dobrá rada,“ prikývol Harry. „Ak teda človeku až tak veľmi záleží na tom, aby prežil.“
Vedenie polície to ale vidí inak. Hlavný vyšetrovací tím už vedie šikovná Katrine Brattová a síce bojuje o rešpekt svojich kolegov, bez Harryho to v pohode zvláda. No policajný prezident Mikael Bellman sa chystá roztočiť politickú kariéru a rýchlo & bezbolestne vyriešený prípad by mu teraz prišiel vhod.
„Je to Harry Hole,“ zakričala Katrine.
„Naozaj?“ Policajt si premeral Harryho od hlavy k pätám a nadvihol pásku. „Ja som si myslel, že Hole je len mýtus,“ dodal.
Plusko pre Harryho, ktorý kladie odpor až dovtedy, kým nie sú v stávke osudy jeho najbližších. A potom sa už roztáča kolotoč vyšetrovania, v ktorej budete s ďalšími miliónmi čitateľov tipovať, kto je vrah, kto v tom má ešte prsty a rozčuľovať sa (no v duchu sa rehniť), ako sa ten Nesbo s nami zase pohral.
Moje dojmy
Ak by som mala byť kritická, mala by som dve výhrady – jednu subjektívnu a tou je množstvo krvi a brutálnych scén. Paradoxne, viac mi „vyhovuje“ vykreslenie psychickej zvrátenosti ako rôzne krvavé delikatesy. Druhá myšlienka mi napadla počas čítania, keď začalo tindrovských vrážd pribúdať – celé mesto sa bojí brutálneho zabijaka, ale ľudia bez problémov používajú appku naďalej a nemajú vôbec strach, že práve oni môžu byť ďalšou obeťou. To, samozrejme, nie je chyba textu, ale možno skôr poukázanie na to, že ľudia sú skrátka blbí a vždy si myslia, že ich sa to predsa nemôže týkať.
Porovnanie
Nemá cenu porovnávať Smäd s predchádzajúcimi dielmi. Každý ich hodnotí subjektívne a pravdupovediac, sama by som už s odstupom času nevedela dať dohromady nejaký konkrétny rebríček lepších a horších častí. Keďže nejde o diel vydaný s veľkým odstupom času, tak to, čím sú príbehy o Harry Holeovi fantastické, nájdete aj tu. Nesbov štýl písania, zaujímavú zápletku, nečakané zvraty, popukultúrne narážky, víťazstvá aj pády, no najmä človečina dýchajúca zo všetkých postáv.
Vyšetrovatelia vrážd sú celkom obyčajní ľudia. Nie sme zvlášť inteligentní, niektorí sme vyslovene hlúpi. Robíme chyby, veľa chýb a nevieme sa z nich poučiť. Keď sme unavení, niekedy si radšej ľahneme, než by sme pokračovali v honbe, hoci vieme, že riešenie máme na dosah.
Harry Hole je človek ako my, a práve tým je zaujímavý. Niekedy mám pocit, že on tie prípady ani nerieši – ony sa mu dejú. K rozmýšľaniu nad vyšetrovaním ho nevedia odvaha, ambicióznosť ani túžba stať sa hrdinom. On skrátka nemá na výber, keď to na neho príde, z tejto klietky posadnutosti sa nedokáže oslobodiť inak ako chytením vraha.
Ženie ho poslanie, ako to pomenoval Steffens? Človek sa ujme práce, čo nenávidí, lebo vie, že ju robí najlepšie? Niečo, na čo by sa dal človek použiť.
A čo si my čitatelia môžeme vrúcne želať viac než aby mu táto závislosť vydržala čo najdlhšie?