Keď sa povie psychológia, jednou z prvých asociácií tohto slova je najznámejšia postava psychológie, Sigmund Freud. Našťastie, dejiny psychológie poznajú aj ďalšie zaujímavé mená. Erich Fromm, pôvodne rovnako ako Freud zástanca psychoanalýzy, k nej neskôr pristupoval viac kriticky a dnes ho zaraďujeme skôr k predstaviteľom neopsychoanalýzy.
Hoci som psychológiu vyštudovala, dnes som už len rekreačný psychológ. Na knihu Umenie milovať som narazila už dávnejšie, no teraz som si na ňu spomenula (asi sa na mňa nejako nápadne usmievala z poličky) a napadlo mi trochu vám ju predstaviť.
Nebude to recenzia v pravom zmysle slova – knihu Umenie milovať som čítala už dávno, takže si v nej len trochu zalistujem a pokúsim sa vám najzaujímavejšie myšlienky predstaviť v súvislejšom texte. Frommov štýl je mi sympatický – populárny, ale dostatočne odborný, aby neskĺzol do štýlu motivačnej literatúry.
Ak vás kniha Umenie milovať zaujme, môžete si ju kúpiť. Príjemné čítanie!
Je láska umenie? Ak áno, potom vyžaduje znalosti a úsilie. Alebo je láska príjemný pocit, ktorý zažijeme len náhodou, ak máme šťastie? Nie že by si ľudia mysleli, že láska nie je dôležitá. Túžia po nej, pozerajú nekonečné množstvo filmov o láske, počúvajú stovky gýčovitých piesní – ale málokto si myslí, že sa o láske treba aj niečo naučiť.
Väčšina ľudí problém lásky vníma ako problém byť milovaný, a nie ako problém milovania. A tak ich problémom je, ako byť milovaný, ako byť hodný lásky. Mnohé zo spôsobov, ako sa stať hodným lásky, sa zhodujú so spôsobmi vedúcimi k úspechu (byť úspešný, vplyvný a bohatý, pre ženy byť atraktívna, udržiavať si peknú postavu, pekne sa obliekať a pod.). To, čo si väčšina ľudí v našej kultúre predstavuje pod hodným lásky, je v podstate len zmes popularity a sexappealu.
Ďalším predpokladom je, že problém lásky je problémom objektu, a nie problémom spôsobilosti. Ľudia si myslia, že láska je niečo prirodzené, ale je ťažké nájsť ten správny objekt lásky – alebo toho, kto by miloval nás.
Naša kultúra je založená na nakupovaní, na vzájomne výhodnej výmene. Pre muža je atraktívne dievča – pre ženu atraktívny muž – korisť, po ktorej túži. Atraktívny zvyčajne znamená pekný balíček vlastností, ktoré sú v kurze a sú vyhľadávané na trhu osobností. To, čo je konkrétne na človeku príťažlivé, však závisí od módy v danej dobe (pred sto rokmi sa za atraktívnu považovala žena, ktorá pila a fajčila, bola skúsená a vyzerala sexi). Vždy hľadám dobrú kúpu, objekt by mal byť žiadúci z hľadiska spoločenskej hodnoty a súčasne by ma mal chcieť pre moje zjavné i skryté prednosti a schopnosti. Dvaja ľudia sa zaľúbia, keď majú pocit, že našli najlepší objekt, ktorý je na trhu dostupný s ohľadom na svoju vlastnú výmennú hodnotu. V trhovo orientovanej spoločnosti sa niet čo diviť, že aj ľúbostné vzťahy podliehajú rovnakému modelu.
Napriek mnohým dôkazom o opaku naďalej pretrváva názor, že nič nie je jednoduchšie ako milovať. Okrem lásky sotva nájdeme nejakú inú činnosť, do ktorej by sme sa púšťali s takými obrovskými nádejami a očakávaniami, tie sa však zvyčajne nenaplnia. Ak by sa to dialo pri nejakej inej činnosti, ľudia by sa snažili zistiť, prečo zlyhali, a chceli by sa to naučiť robiť lepšie.
Prvým krokom je uvedomiť si, že láska je umenie rovnako, ako je umením aj život. Ak sa chceme naučiť milovať, musíme postupovať rovnako, ako keď sa chceme naučiť hrať na hudobnom nástroji, maľovať, vykonávať remeslo či lekársku prax.
1 comment
Vďaka za tip.
Psychologia ma zauijíma ako taký koníček, ak sa dá tomu tak povedať. Naposledy ma zaujala nižka od Irvin Yalom-Laska a jeji kat.