Elena Ferrante: Príbeh nového priezviska

Mám pocit, že o niektorých knihách je škoda aj písať. Nie preto, že sú zlé – naopak: sú také #mustread, že o nich vie snáď už každý. Veď schválne, už ste počuli o Neapolskej ságe? Začína sa to Geniálnou priateľkou… Nič? To sa teda čudujem, ale dobre, poďme si o nej čo-to povedať.

Recenzujem síce až druhý diel (k recenzii prvého som sa nedostala), ono je to ale jedno. Oba sú dobré, druhý len potvrdzuje načrtnutú kvalitu série z prvého dielu a aspoň môžem Neapolskú ságu zhodnotiť z väčšej perspektívy.

Na úvod otázka: čo viete o Neapole? Okrem toho, že tam hrá Hamšík a že je tam sopka Vezuv? Pravidelní čitatelia môjho blogu vedie, že mám slabosť skôr na Francúzsko a najmä Paríž. Príbeh zasadený do sicílskeho prostredia mi však sadol a je to určite miesto, kam by som sa raz chcela ísť pozrieť.

Milovníkov zemepisu ale trochu sklamem. Do istej miery sa podobný dej mohol odohrať kdekoľvek na svete. Rodina, škola, vzťahy, láska – to sú veci, ktoré majú spoločné ľudia po celom svete. Tá talianska atmoška je tu prítomná, ale nie na prvý pohľad, skôr tak skryto, medzi riadkami.

Diely ságy na seba nadväzujú časovou postupnosťou jednotlivých udalostí, dalo by sa ale skôr hovoriť o denníku ako o nejakom napínavom deji plnom rôznych zápletiek. Ako plynie život, plynie aj dej. Ústrednými postavami sú Elena a Lina, v prvom dieli školopovinné dievčatá, v druhom približne v stredoškolskom veku, no z pohľadu vtedajšej spoločnosti prakticky dospelé ženy.

Obe sú veľmi zaujímavé a šikovné. Niekto by povedal, že sú to protiklady, mne viac pripomínajú slávnu dvojicu zo sveta futbalu: Messi & Ronaldo. Obaja sú najlepší hráči planéty, no kým Messi má futbal v krvi ako prirodzený talent od Boha, nemenej dobrý Ronaldo má svoje úspechy „len“ natrénované. Preto je Elena premiantkou triedy a darí sa jej všetko, čo so zaťatými zubami vybojuje. Lenže Lina, ktorú osud odvial úplne iným smerom, by ju poľahky predbehla, ak by sa jej len trošku chcelo.

Ako správne tušíte, Lina je postava, ktorej život je založený na výstrednosti, tvrdohlavosti a obrovskej charizme. Mňa síce trochu srala, lebo často konala úplne nelogicky, bez nej by však celá kniha stratila svoje čaro. Ak by sme to trošku nadinterpretovali, v každom z nás sa skrýva kúsok Eleny aj kúsok Liny. Otázka je, čo viac presvitá na povrch – či naša snaha zapadnúť a byť s každým zadobre alebo vyniknúť či správať sa podľa seba aj za cenu toho, že to v našom okolí vyvolá pobúrenie.

V knihe vystupuje okrem nich veľké množstvo postáv a ak nečítate jednotlivé diely za sebou, ľahko stratíte prehľad, kto je kto (a s kým). Nie je to len spleť vzťahov niekoľkých kamarátov, rovnako ako o mladých sa hovorí aj o rodičoch, učiteľoch, zamestnávateľoch či iných dôležitých ľuďoch štvrte. Dalo by sa povedať, že postavou je tu aj samotná štvrť povojnového Neapola, v ktorej všetci títo ľudia bývajú. Staré uličky, chudobné domy, jasne rozdelené pravidlá hry, kde každý pozná svoje miesto. V spoločnosti vládnu muži, peniaze a moc – dokonca aj tam, kde sa za „dobrú partiu“ považuje majiteľ údenárstva.

Príbeh nového priezviska, teda druhá časť ságy, sa mi páčila ešte o čosi viac ako jednotka. V tej sa všetko ešte len rozbiehalo. Za pravdu dám aj tým, ktorí tvrdia, že v knihe je priveľa opisov, v prvom dieli určite a aj vďaka nim dej plynie dosť lenivo. Neprispieva k tomu ani fakt, že úvod sa točí najmä okolo pomerne nudného detstva Eleny & Liny a prvých školských rokov, hoci sa v ňom mihnú už aj prvé lásky.

Ako sa vyvíja ich osobnosť, začíname rozumieť dynamike priateľstva, ktorú nám Elena predkladá. Preto záver prvej časti (Linina svadba) a zlomový moment, kedy sa eufória zo životnej udalosti mení na neuhasiteľný hnev, robí také promo ďalšej časti (a všetkým ostatným), že ak by ste mali poruke všetky, dovolili by ste si maximálne sa ísť vycikať a pokračujete v čítaní ďalej.

V druhej časti Príbeh nového priezviska na vás bude čakať Lina so svojimi prvými rokmi v manželstve a neschopnosťou prispôsobiť sa novej situácii a tomu, čo od nej jej manžel, rodina a celé okolie očakávajú. Ísť proti múru je presne to, čo sa vo vtedajšej spoločnosti vonkoncom nenosilo. Elena presne naopak. Dokončiť školu a ukázať všetkým, čo dokáže, je pre ňu oveľa dôležitejšie ako ísť za tým, po čom skutočne túži a čo sa neodváži ani len vysloviť.

Stále mám pocit, že nedokážem o Neapolskej ságe písať tak, ako by si to zaslúžila. O prvej ani druhej časti nemôžem povedať, že je to kniha môjho života. No obe majú v sebe niečo čarovné a som si istá, že rovnako to bude pri zvyšných dvoch dieloch, na ktoré sa už chystám. Jednoznačne ide o klenot v mori súčasnej ľahko stráviteľnej komerčnej literatúry. Perfektný preklad a na môj vkus krásny dizajn celej ságy z nej robí sériu, ktorú by mal mať na poličke každý poriadny knihomoľ.

Pozitíva • Koho bude kniha baviť?

• milovníkov Talianska
• náročnejších čitateľov, ktorým nestačia povrchné romány
• komu sa páčila kniha Když život býval ještě náš

Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:

• ste ešte nečítali prvý diel – začnite ním
• neznášate v knihe opisy
• príliš veľa postáv vám zneprehľadňuje čítanie