Daniel Keyes: Kvety pre Algernona

Keď sa na scéne objaví kniha, ktorú všetci ospevujú, treba spozornieť. Davová knižná psychóza sa väčšinou týka komerčných titulov (česť výnimkám), no Kvety pre Algernona sú naozaj parádnym kúskom, ktorý by nemal chýbať ani vo vašej (goodreads) poličke.

Keď som sa o nej prvý raz dočítala v edičáku Albatrosu ako o literárnej klasike, nechcelo sa mi tomu veriť, lebo mi ten názov absolútne nič nehovoril. Preto som bola zo začiatku aj trochu skeptická, absolútne som si nevedela predstaviť, že by ma táto kniha mala baviť.

Ale bavila. A veľmi.

Kto sa ako ja bojí, že bude čítať nejaký divný príbeh o potkanovi – nie. Hlavnou postavou je Charlie Gordon, chlapík s IQ pod 70. To je v preklade zo psychológštiny niekto, kto dokáže relatívne samostatne fungovať a zvláda jednoduchú manuálnu prácu, ale v tvrdom jazyku sa označuje ako – retard.

Knihou nás sprevádza Charlie prostredníctvom svojich denníkových zápisov. Tie mu nakázali robiť v príprave na zákrok, ktorý by mu mal v prípade úspechu IQ zvýšiť. A tak čítame jeho myšlienky písané takým jazykom, za ktorý by v škole nedostal päťku, ale minimálne osmičku. O kolegoch v práci, ktorí si z neho robia srandu, ale on sa cíti byť ich veľkým kamarátom, lebo „sa spolu smejú“. O tom, ako sa k nemu správajú lekári, matné spomienky na rozpadnutú rodinu aj neúspešné pokusy prejsť pokusným bludiskom lepšie ako potkan Algernon.

Operácia sa ale neskôr podarí a Charlieho život sa pomaly začína meniť. Ako hovoria doktori, zmena to má byť pomalá a postupná, čo sa netrpezlivému Charliemu nepozdáva, ale v skutočnosti budete postupne vidieť jeho premenu podľa toho, ako sa zlepšujú a zjasňujú jeho zápisy.

Fanúšikovia knihy oceňujú najmä silný príbeh, nad ktorým sa oplatí zamyslieť. Can’t argue with that, ale mne sa najviac páči to, ako sa Charlieho premena premieta do jeho myšlienok, slov a viet, ktoré takto odzrkadľujú jeho osobnosť. Niežeby sme to inde nevideli, ale v tejto knihe je to na malom priestore dotiahnuté do dokonalosti.

Sympatické je aj to, že hoci sa príbeh odohráva pred pár desiatkami rokov, je veľmi univerzálny a nadčasový. Tým, ako je napísaný, je vhodný pre naozaj široké čitateľské publikum: nie je to žiadne náročné čítanie, takže si na svoje prídu aj menej pravidelní lúskači kníh, zároveň si ho ale hrdo dajú do knižnice aj čistí knihomoľovia.

Rohrschachova škvrna (vyvolávajúca nostalgiu po mojom vysokoškolskom štúdiu psychológie) je už len čerešničkou na torte. Pardon, na obálke.

Za zaslanie knihy ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.