Monika ZbínováMyslím, že som ešte nečítala zlú knihu z Jan Melvil Publishing. Nebolo ich síce veľa a boli to skôr staršie veci (napr. Mít vše hotovo, Restart či Nepostradatelní). Napriek tomu som v poslednej dobe celkom zanevrela na literatúru osobného rozvoja.
Mnohé takéto knihy, na ktoré som občas narazila, sa mi zdali akoby písané podľa jednej šablóny, s množstvom príkladov a hlavne vaty. Veď prečo myšlienky nezhrnúť v jednom dlhom článku na blogu, keď dnes už môže knihu vydať každý a je to (aspoň v tejto oblasti) celkom pekný biznis?
Ako udržať pozornosť?
O knihe Hluboká práce sa hovorilo veľa. Že je iná, naozaj užitočná a píše sa v nej o téme, ktorá je veľmi aktuálna. Ako udržať pozornosť vo svete, ktorý nás zvádza k roztržitosti? Tak to by zaujímalo aj mňa.
Multitasking som na sebe dlho vnímala ako silnú vlastnosť. Môcť riešiť viacero vecí naraz je užitočné, keď toho máte veľa a potrebujete vzbudiť dojem (najmä pred sebou samým), že všetko stíhate. Vďaka multitaskingu môžem písať tento článok, sledovať v telke Ligu majstrov a ešte posielať vtipné gifká kamke na Facebooku. Takýmto spôsobom sa dá prežiť celý pracovný deň, týždeň, mesiac, rok. Všetko funguje, projekty pomaly odsýpajú a netreba si ani nič odriekať.
Potom sú tu ale dni (týždne, mesiace a roky), keď príde pocit, že sa nič nehýbe.
Hádam každý už odchádzal z práce s pocitom, že bol celý deň zasekaný v množstve drobných povinností, mailov, telefonátov, porád a pod. a že vlastne nič nespravil. Mňa to trápi najmä v dňoch, kedy si naplánujem dokončiť niečo dôležité, no rôzne okolnosti mi v tom bránia.
Chce to odvahu povedať si, že za to nemôžu tí druhí, ktorí mi volajú, píšu, četujú, chcú sa poradiť, informovať, dohodnúť. Nie sú to ani Facebooky, Twittery a Instagramy a ich strašne zaujímavý obsah. Nie sú to appky a hry v mobile ani xBox s Fifou 18 v obývačke.
Keď som už nevedela prečítať ani 20 strán dobrej knihy bez toho, aby som nepozrela na mobil, neskontrolovala Facebook či neodpísala na strašne urgentný mail, bolo to jasné – som závislá. Je to veľmi zvláštny pocit, keď zistíte, že vlastnosť, na ktorú ste u seba hrdí, je vám viac na škodu ako na osoh. Multitasking znamená, že dokážete svoju pozornosť rozptýliť medzi viacero činností – stále rozptyľovaná pozornosť sa ale postupne oslabí ako guma na gatiach a keď sa potrebujete naozaj sústrediť… bolí to.
Návod ako z tejto situácie vyjsť som hľadala práve v koncepte hlbokej práce. Keď sa človek nevie sústrediť na čítanie knihy, to zas toľko nevadí. Ak sa nevie 100% koncentrovať v práci a miesto toho multitaskuje, to v podstate tiež nevadí – ak dokáže podávať výkony, aké sa od neho očakávajú. Prekáža to ale vtedy, ak máte na svoju svoju produktivitu vlastné nároky, chcete sa posúvať dopredu rýchlejšie, učiť sa nové veci či také úplne základné:
Byť pánom svojho času
Niektoré z týchto dôvodov uvádza aj autor v prvej kapitole knihy – vysvetľuje, prečo je hlboká práca ojedinelá, ale o to cennejšia. Predkladá niekoľko scenárov, v ktorých hrá hlboká práca hlavnú úlohu. Ak sa cítite byť hlavnými hercami v týchto scenároch – či už je to snaha o profesijný rast alebo učenie sa nových vecí – ponúkne vám hlbokú prácu ako hlavný nástroj, bez ktorého v podstate svoj cieľ nedosiahnete.
Hluboká práce: Pracovní činnost provozovaná ve stavu nerušeného soustředění, která vás nutí využívat váš kognitivní potenciál na maximum. Taková činnost vytváří nové hodnoty, zlepšuje vaše schopnosti a je obtížně replikovatelná.
Mělká práce: Kognitivně nenáročné úkony logistického charakteru, často vykonávané nesoustředěně. Tyto činnosti většinou nevytvářejí ve světě nové hodnoty a jsou snadno replikovatelné.
Hlboká práca neznamená len nenechať sa vyrušovať. Prísť ráno do práce, odstrihnúť sa od celého sveta, 8 hodín makať a potom sa zase vrátiť do civilizácie, by síce mnohé problémy vyriešilo, ale len spolovice. Zároveň si toto nemôže dovoliť takmer nikto (ani ja nie, a to mám v práci veľmi veľkú slobodu). Pre mňa má hlboká práca minimálne dva rozmery.
Hlboká práca v praxi
Prvý rozmer je zamyslieť sa, akým činnostiam sa venujem a akým by som sa chcela venovať – a ktoré mi pomôžu plniť svoje ciele a sny.
V Publicu sa venujem autorom, ktorí chcú vydať svoju knihu. Mojím cieľom ale nie je len priebežne uzatvárať nové spolupráce, aby mohol projekt bežať. Pre niekoho, kto chodí do práce od 9 do 5 a berie ju len ako prostriedok na živobytie (chodím do práce, aby som mal z čoho platiť účty), by tým cieľom mohlo byť zvládanie tejto operatívy. Pre mňa nie.
Mojím cieľom je tento projekt rozvíjať, posúvať na nové úrovne, aby mohlo byť Publico tým najlepším servisom, ktorý môže začínajúci autor dostať. Ak by som sa celé dni venovala len vybavovaniu e-mailov, projekt by som udržiavala pri živote (a možno veľmi dobre), ale nijako by som ho nerozvíjala. Na to sa musím venovať úplne iným činnostiam. Starať sa o marketing prostredníctvom viacerých kanálov, pripravovať nové služby, vylepšovať existujúce.
E-mail je skvělá věc pro lidi, jejichž životní úlohou je mít o všem přehled. Ne ale pro mě – mou úlohou je mít vhled
Druhý rozmer je ten, kedy a ako sa týmto projektom venovať. Už je jasné, že sa nemôžem celé dni venovať len operatíve projektu. Nemôžem ju ale ani vynechať – bez nej by projekt prestal fungovať a rozvíjať by ho nebolo pre koho.
Autor knihy používa úplne iný príklad vlastného života, ale s podobnou logikou. Ako profesor na vysokej škole sa musí venovať učeniu, študentom, konzultáciám a byrokracii – to ho ale neposúva v jeho ďalšom raste. Tam je pre neho dôležitejší výskum a publikovanie odborných článkov.
V praktickej časti knihy nás preto sprevádza niekoľkými technikami, ako dať v živote väčší priestor hlbokej práci, ktorá nám pomôže plniť naše ciele. Už tušíte, že od vás bude chcieť, aby ste opustili sociálne siete – bude to ale skôr ponuka na zamyslenie, na čo ich využívate a do akej miery by ste ich používanie mohli osekať. Celkom zaujímavé bolo pre mňa zdôraznenie nudy, pretože
…svou schopnost upřít na něco pozornost můžete obnovit, když jí dáte chvíli pohov. Když dopřejete vědomému mozku čas na odpočinek, dáte tím nevědomé mysli prostor probírat se vašimi nejkomplikovanějšími profesními výzvami
Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré vám pomôžu zaviesť hlbokú prácu, bude však zbavenie sa povrchnej práce v čo najväčšej miere. Aj k tomu má autor pár tipov – naučí vás lepšie si rozplánovať deň, vytvoriť si rituály, inak manažovať e-maily aj hovoriť nie rôznym ponukám.
Knihu som síce čítala pomerne dlho – po kúskoch asi 4 mesiace (aspoň vidíte, ako som sa na ňu vedela sústrediť), no mnohé veci som zapájala do svojho života postupne.
Momentálne sa snažím:
- Oveľa viac plánovať deň, týždeň, mesiac – používam na to kombináciu Things & Trello & nástenku nad stolom, kde si do týždenného plánu nalepovacími lístočkami rozvrhnem, čo budem ktorý deň robiť. Samozrejme, nie drobnú a opakujúcu sa operatívu (na to mám Things). V Trello mám len názvy projektov, ktorým sa chcem počas mesiaca venovať a tie vždy presúvam do stĺpčeka pre daný týždeň (a tam sa ich snažím vybúchať). Farebné nalepovacie papieriky na nástenke môžem presúvať (ak niečo v daný deň nestíham alebo sa plány zásadne pomenili), oveľa väčšiu cenu má ale odfajknutie hotovej veci.
- Vybaviť povrchnú prácu naraz – ideálne v jednom úseku týždňa a v jednom úseku dňa; prakticky sa mi ale darí venovať sa drobným úlohám, ktoré sa opakujú alebo nevyžadujú môj plný focus, najmä v pondelok a piatok. V zvyšných dňoch im vyčlením úsek na začiatku a/alebo na konci pracovného dňa.
- Byť nedostupná – keď sa venujem hlbokej práci, zapínam na svojich zariadeniach Do not disturb režim, aby ma nevyrušovali notifikácie, ktoré by rozptyľovali moju pozornosť. A keďže človek je tvor súťaživý, pomáha mi v tom appka Forest – za každý blok práce, ktorú urobím bez toho, aby som sa pohrala na mobile, mi vyrastie stromček.
- Nájsť si čas na vzdelávanie – každý deň mám vyhradenú hodinku, počas ktorej skontrolujem Twitter, RSS, Pocket, Flipboard, prečítam si kúsok z rozčítanej knihy pre môj rozvoj (po Hlbokej práci čítam Osem vytrvalých) alebo si pozriem kúsok z online kurzu a niečo nové sa naučím. Beriem to ako čas investovaný do seba a zároveň tým, že to prechádzam pravidelne každý deň, sa mi tam nič nehromadí a nepotrebujem (až tak) prokrastinovať v inom čase.
Najväčšia sranda bola, keď som po dočítaní knihy aktualizovala svoj Goodreads profil. Viete ako vyzerá autor knihy, Cal Newport? Ako strašne pekný chlap (na jednej strane), ale najmä veľmi mladý! Žiadny starý páprda, ktorý len súka z rukáva nejaké svoje teórie. Je to chalan iba o 4 roky starší ako ja, ktorý rieši (až na to, že v inej oblasti) úplne rovnaké veci. A už je profesorom! Aj vďaka hlbokej práci! Ďalšie pozitívne nakopnutie, prečo sa nevyhovárať a začať makať.
