Matthew Quick: Odpusť mi, Leonard Peacock

Leonard Peacock si kladie do batoha pištoľ P-38 – zbraň nacistického dôstojníka, ktorú zdedil po starom otcovi. Dnes má na pláne zastreliť svojho bývalého najlepšieho priateľa a potom seba. No ešte predtým si pištoľ odfotí iPhonom. Zátišie s miskou ovsenej kaše a smrtiacou zbraňou by na Instagrame iste získalo veľa lajkov.

Kniha Odpusť mi, Leonard Peacock, je skutočne predovšetkým o túžbe zabiť (sa). Leonard vám bude azda na každej strane pripomínať cieľ, ktorý má pred sebou. No už po pár stranách pochopíte, že sa nepozeráme do mysle narušeného človeka alebo zloducha. Napriek tomu musíme mu priznať, že má všetko premyslené: najskôr sa rozlúči so svojimi štyrmi kamarátmi –

• so susedom Waltom posadnutým Humphreym Bogartom,
• so spolužiakom Babackom, iránskym husľovým virtuózom,
• s kresťankou Lauren, do ktorej bol istý čas zaľúbený,
• a so svojím obľúbeným učiteľom holokaustu, herr Silvermanom.

Potom vystrelí na Ashera a napokon na seba. Takto chce zavŕšiť svoj narodeninový deň, na ktorý si nespomenul nikto, vrátane jeho matky, módnej návrhárky Lindy. Linda sa zaujíma viac o svoju kariéru a francúzskeho priateľa, dokonca so synom ani nebýva. Jeho otec je bývalá rocková hviezda typu one hit wonder.

Chvíľami sa zdá, že plánovanie vraždy je tínedžerská potreba niečo deklarovať. Leonard sa cíti iný (a lepší) ako ostatní, no nezvláda prijať svoju odlišnosť. Podľa toho, ako spomína na rôznych ľudí či situácie, cítime, že má veci o živote premyslené lepšie ako vačšina deciek v jeho veku, ktoré sa žiadnymi filozofickými otázkami do hĺbky nezaoberajú.

Možno lepšie ako ja.

Len sa pozrite, akú zábavku si Leonard vymyslel – pri vození sa metrom sa snaží ľuďom telepaticky dohovárať, aby sa vykašľali na život, ktorý tak neznášajú a nerobili veci, ktoré nechcú:

„Nerob to. Nechoď do práce, ktorú nenávidíš. Urob dnes niečo, čo máš rád. Choď sa povoziť na horskej dráhe. Zaplávaj si nahý v oceáne. Choď na letisko a sadni len tak zo zábavy na prvé lietadlo, ktoré bude odlietať. Sani si na chodník a kresli obrázky farebnými kriedami. Kŕm veveričky. Urob niečo! Čokoľvek! Pretože revolúcia sa začína jedným rozhodnutím a každým tvojím dychom. Len nechoď na to hrozné miesto, kam chodíš každý deň. Ukáž mi, že možno byť dospelý, a pritom šťastný, prosím. Toto je slobodná krajina. Nemusíš to robiť, ak nechceš. Môžeš robiť čokoľvek, byť, kým chceš.“

Ako je v dnešnej dobe zvykom, výnimočnosť obsahu knihy podčiarkuje aj originálnosť jej formy. Mnohé veci Leonard dopovedá/vysvetľuje pomocou typických poznámok pod čiarou, ktoré obsahujú niekedy viac textu ako samotný klasický text. Pri emocionálne vypätých pasážach sa mení aj typografia a text vidíme nasekaný pod seba ako báseň.

Okrem rozprávania v prvej osobe text dopĺňajú aj listy z budúcnosti, ktoré Leonard píše sám sebe. Je to istá forma terapie, ktorú mu naordinoval herr Silverman, tušiac v Leonardovi prežívanie zložitej životnej situácie.

Aj obálka knihy mi pripomína viac Nespútaného Djanga alebo podobnú westernovku ako knihu zo žánru young adult. Jej autor, Matthew Quick, už má na konte oscarovú nomináciu za sfilmovanú Terapiu láskou (The Silver Linings Playbook).

Neubránim sa pocitu, že hoci je kniha dobre napísaná, je určená skrátka skôr americkému čitateľovi. Tie výchovné momenty, ktoré sa v young adult literatúre skrývajú, reflektujú predovšetkým na problémy amerického tínedžera, ktorý už na strednej škole rieši rôzne existencionálne otázky.

U nás máme asi bližšie k typickým stredoškolským príbehom o láske, vzťahoch s priateľmi, rodinou, vieme sa nájsť aj v knihách o umieraní (Na zemi sú hviezdy). Strieľanie na strednej škole a samovraždy poznáme predsa len skôr z amerických tínedžerských filmov.

Leonard Peacock je veľmi podobný beznádejnej Sky, ktorá rieši problémy so zneužívaním. To síce neznamená, že tieto problémy sú nám vzdialené. Americkí tínedžeri však čítajú tieto knihy ako istú formu autoterapie a pomáhajú im vyrovnávať sa so sebou. Veď obrazom amerického tínedžera už dávno nie je bezstarostný Stifler z Prcičiek, ale skôr zástupca nejakej menšiny, ktorý má problém s prijatím svojej sexuálnej orientácie, je zneužívaný alebo skrátka niečím iný.

Odpusť mi, Leonard Peacock, plné hodnotenie odo mňa síce nedostaneš, ale pokojne ťa odporučím každému mladému človeku, ktorý v knihách hľadá odpovede na svoje otázky. Môžete hľadať a premýšľať spolu…